“Povedali mnohí, že pôjdu za nami,
a teraz po kútoch nôťa so svrčkami."
Janko Kráľ
Tomuto veršu by sa nie všetky cvrčky potešili. Minimálne jeden - hovoriaci Cvrček, čo by osobný kantor legendárneho nepoučiteľného Pinocchia, by sa nad tým trochu pozastavil. Ale je celkom možné, že by len pokrčil ramenami (ak to pravdaže cvrčky dokážu) a pokojne sedel v kúte ďalej.
Po kútoch už sedel kdekto. Najznámejší "pokútnik" je pre mňa Pecivál - čo by stelesnenie pasivity. Skutočne? Aj nad touto úvahou by hovoriaci Cvrček pokrčil ramenami a pravdepodobne pokojne sedel v kúte ďalej. Sedel a mlčal.
Ďalšiemu "pokútnikovi" Popolvárovi dokonca prischlo meno pochádzajúce z terminológie vykurovania vo výhrevných telesách v období hradov a zámkov, konkrétne podľa zvyškovej látky vznikajúcej pri tomto procese. Zo začiatku nebolo o ňom veľa počuť. Sedel totiž za pecou. Ďalšia pokútna pasivita? Hovoriacemu Cvrčkovi by pravdepodobne neostalo nič iné, len to nechať byť. Pokrčil by ramenami a sedel v kúte ďalej. Sedel a mlčal. V tichosti.
S istotou to samozrejme povedať nevieme. Nedochovali sa žiadne jeho osobné písomnosti. Jediný dochovaný záznam pochádza z príbehov úzko spojených s už vyššie spomenutým hovoriacim polienkom. Ostáva nám asi len stíšiť sa, sadnúť si a čakať.
Comments