Opäť som sa započúval do Stockerovho Draculu v audio-prevedení. Zas a znova ma to baví hneď od začiatku. Cestovateľský úvod v neznámej krajine s opismi pre Harkera neznámych a často aj bizarných postavičiek je naozaj krásny. Rovnako ako aj pomalý nástup temnoty. Zlovestná predtucha sa plynutím času stáva čoraz zreteľnejšou.
Spomenul som si na Johna Ruskina a jeho opis britského gentlemana. Gentlemana, ktorého vlastnosti sa tak pekne ukazujú na Harkerovi vystavenom transylvánskemu podnebiu. Mimochodom gróf tiež pochytil z britských kníh čo to zo zdvorilosti, no aj napriek tomu je pre všetkých zúčastnených jeho správanie prijateľné len v časovom rozmedzí od prvého zakikiríkania kohúta po čas, kedy tento kohút posiela sliepky spať.
Je to akási romanticky podmanivá nálada vychádzajúca z príbehov 19. storočia. Nálada vťahujúca nás do nie tak dávnej, no zároveň niečím vzdialenej minulosti. Okamžite sa vybavujú všetci tí ušľachtilí a zdvorilí páni v klobúkoch objavujúci nové krajiny a rútiaci sa za novými dobrodružstvami. Gentlemani mnohokrát zaslepení cieľmi, no zároveň plne vedomí si svojho poslania. Často zasnení. No kto občas nesníva s otvorenými očami?
Vo chvíli, keď Jonathan Harker roztáčal na starom hrade kolieska svojho osudu, som sa zameral na iný, no niečím rovnako mraziaci príbeh. Mal som už nahodenú skicu a do oka mi zrazu padla Verneho Ľadová sfinga. Tiež hra osudu, alebo prirodzený výber zo zoznamu ponúkaných príbehov? Ťažko jednoznačne odpovedať. Každopádne veľmi podnetné na domaľovanie malého Gentlemana. Americký cestovateľ Jeorling v podaní Michala Dočolomanského pekne prebral od Harkera štafetu a ja som mohol plynulo pokračovať v kresbe. V tomto príbehu sa nezamŕza primárne len zo strachu, ale aj zo sviežeho arktického vzduchu. Všetci námorníci bajúzatí a omrznutí. Teda predpokladám že tak vyzerali. Zarastená tvár bola predsa nutný predpoklad a akási vstupenka na zaoceánsku loď. Jeorling si však zachováva aj v tomto nehostinnom prostredí štýl, čím si vzhľadom na okolnosti zaslúži uznanie.
Sfingu som teda úspešne dopočúval, večernú ilustráciu prikladám a teším sa ako istotne už po niekoľký krát dopočúvam aj Stockerovho Draculu.
Comments